3. (vlasy pristávajú)

Skriňa sa požičala sama. Pravdepodobne z nejakého zahodeného sprievodcu po starožitníctvach psychoanalýzy. Ani len vietor si v ňom nezalistoval. Na rozdiel od starožitníka, skriňa vie rozprávať. Povie toto: „No a čo iné som mala podniknúť v tejto požičovni posunov?“

*

A okrem skrine tu máme ďalšieho protagonistu. Nič mu nechýba. Má ruky, nohy, monológy, ba aj čapicu jej ktosi strčil do vrecka kabátu. Ten kabát však nepochádza zo známej skrine. Postavenie postavy to zatiaľ neohrozuje. A dokonca: ani avizované čierne vlasy nepristanú na jej hlave.

*

Prv, než skriňa a starožitník sme tu boli ty a ja. A tak mi napadá: ani neviem, ako sa voláš? A neviem ani to, čo také by som si mal s nejakým menom počať. A čo si počnem s tvojím pohlavím? A čo si počne tvoje pohlavie? A ešte: čo si vlastne, deň za dňom, počínam ja, v tom svojom pohlaví? Otázku opatrne nakloním smerom k zívajúcej skrini?

*

Budeš si pripadať ako čudák, ale isté je, že v živote si sa ešte nezúčastnil takého románového podujatia, v ktorom by bolo toľko postáv a dejov ako v tomto. Rozsiahle panoramatické zobrazenia bojísk, v porovnaní s týmto klbkom zápletiek, môžu pokojne vypadnúť z rámov. Ranených napojte, mŕtvych prekročte.

*

A čo bude so zbraňami? S ohodenými, roztrúsenými? To je otázka, ktorú by mohol položiť návštevník starožitníctva – ďalšia dôležitá postava stále prítomného románového podujatia. Tomuto návštevníkovi, tomuto už áno. Tomuto by už mohli. Pristáť na temene tie bezhlavé čierne vlasy. S úžasom však zisťujem – a ty spolu so mnou –, že návštevník ošedivel. Nuž ale nie toto, ale čosi iné bude na tomto novoprišelcovi hodné pozornosti.