Skriňa nám požičia šaty. Aby sa postavy mohli poobliekať. Aby vznikli takto a nie inak, navlečením seba na seba, vovlečením pôžičky do pôžičky. Nie pôžička je atribútom prírody, ale príroda je produktom pôžičky. Skriňa nebude vrieskať, keď na ňu prídu kontrakcie.
*
Nepožičaný čas hádam ani nejestvuje. Raz sa však všetky požičané časy ocitnú na svojom pôvodnom mieste. Žasneš? Veď v požičanom čase sedíš aj ty. Odtiaľ sa vykláňaš, nazeráš sem, do týchto šírych románových polí. Alebo som sa z krajinomaľby vyklonil ja a teraz ťa sem nepatrične vťahujem.
*
V požičanom čase, ty a ja, môžeme uskutočniť odklad skutočného čítania. Všetky postavy budú – čo budú? už sú! – rovnocenné; najpríhodnejšie by im bolo nedať žiadne mená. A čo opisy? Ich zovňajšok? Dobre, ale pod podmienkou, že mi nikto nebude vnucovať podrobnú kresbu odevov.
*
Prikročíme teda k opisu. Určíme si aj počet zástupcov pohlaví? Nechajme vlasy, fúzy, farbu očí, okuliare, tvar uší voľne poletovať. V plnovýznamovom vetre alebo vo vákuu? Ak už nie ty, tak aspoň ten, kto sa cíti ako skutočný, poriadkumilovný čitateľ, uloží ich tam, kam podľa niektorých zákonov prírody patria.
*
Podľa Aristotela umelecké schopnosti človeka majú s prírodou zvádzať boj. To akože prírodu treba postaviť proti prírode? Máme hipodróm, dá sa to. Ale Aristoteles to určite myslel ak už nie opačne, tak aspoň inak. On mal zrejme na mysli konfrontáciu hygienicky spoľahlivého jedinca so zanedbaným odľudom.
*
Postavy týchto Prírod sú odľudovia, s hygienou však problém nemajú. Nie sú zanedbaní, iba zanedbateľní. Nikto nemá číro čierne vlasy, a predsa prvé vlasy, ktoré do románu uvediem, označím adjektívom čierne.
*
Poriadkumilovného čitateľa, teda takého, ktorý si počas čítania túžil zaoberať usporadúvaním, preskupovaním trieštiaceho sa románu – teda románu vo vysokom stupni entropie, sme ešte nestretli. Poriadneho, toho áno. Poriadny ani nevezme do rúk text, v ktorej by nevládol poriadok. Čitateľ je predsa ten, kto do ušiaka klesá, aby si tam oddýchol od bzukotu v lebkách.
*
Ukazuje sa, že pevným bodom, takpovediac nositeľom určitých vlastností a myšlienok v tomto románovom podujatí by, koniec koncov, celkom dobre mohla byť skriňa. Áno, tá už spomínaná. Práve sme uskutočnili kvantový skok. A takto budeme postupovať aj naďalej.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára