Sedím v požičanom čase. V izbe nie sú žiadne skrine. Dobrá príležitosť ešte raz prebádať, či mi v kútoch mysle predsa len nezostali nejaké použiteľné zvyšky plánov. V skriniach, no v úplne inej izbe, voláme ju šatník, máme poukladané odevy rôznych veľkostí, tvarov a farieb. V noci, keď sa ukladáme k spánku, veríme, že zostanú na svojich miestach.
*
Nič sa nedá robiť, ešte raz musím začať s tým, že: sedím v požičanom čase. Sedím si tam, v izbe takmer žiaden nábytok, výborná príležitosť naplno sa oddávať tŕpnutiu. Tŕpnem, že slovné spojenie „požičaný čas“ už ktosi vymyslel a dal do obehu. Mám vhodnú náhradu? Myslím, že áno. Vypredaný čas?
*
Tí, čo nevedia, aké je sedieť v požičanom čase, si predstavujú, že ja sa mám. Lebo že v požičanom čase si môžem robiť čo mi len napadne. A práve v tom je ten háčik: keď je čas len požičaný, nič vám nenapadne. Pomoc sa potom očakáva od prírody. Pri blízkom a trpezlivom pohľade na prírodu však zisťujeme, že za ňou sa skrýva nejaká ďalšia príroda. Nie je ľahké do nej vstúpiť, ale keď už sme v nej, zistíme, že nie všetky prírody sú uložené jedna v druhej; niektoré sa prelínajú, vytvárajú prieniky, navzájom sa prikrývajú kópiami a nenásilnými variáciami.
*
Lenže v požičanom čase si až tak nemôžem robiť, čo sa mi zachce. Budem ho predsa musieť vrátiť a je takmer isté, že ho poškodím. Ako vravím, nie sú tu skrine, môžem teda prestať sedieť, vstať, vziať požičaný čas a plachtiť s ním po miestnosti. Pri toľkom švihu ho určite otlčiem, natrhnem, pokrčím.
*
Stále ku mne nedorazila informácia, či už niekto začal používať slovné spojenie „požičaný čas“. Ja som ho však v tomto motete použil toľkokrát, že ak vysvitne, že „požičaný čas“ už niekto vymyslel, budem sa musieť dajako zmieriť s tým, že po miestnosti som neplachtil s požičaným časom, ale len s požičaným slovným spojením.
*
Sedím v požičanom čase a motúziky, ktorých poslaním je udržovať moje končatiny v pohybe, ležia voľne pohodené. Na hrubom, upokojujúcom koberci. Mám podozrenie, že bábkar ochrnul. Aj on. Kulisy si pýtajú čerstvý náter.
*
Ešte neviem, čo spravím, ak so slovným spojením „požičaný čas“ urobí kariéru niekto druhý. Ale dá sa povedať, že používam aspoň jeden taký prostriedok, ktorý nepoužíva nikto?
*
Ešte sa môžem utešovať tým, že hoci som „požičaný čas“ neobjavil ja, požičiavam si ho aspoň trochu inak ako jeho objaviteľ.
*
Nič sa nedá robiť, ešte raz musím začať s tým, že: sedím v požičanom čase. Sedím si tam, v izbe takmer žiaden nábytok, výborná príležitosť naplno sa oddávať tŕpnutiu. Tŕpnem, že slovné spojenie „požičaný čas“ už ktosi vymyslel a dal do obehu. Mám vhodnú náhradu? Myslím, že áno. Vypredaný čas?
*
Tí, čo nevedia, aké je sedieť v požičanom čase, si predstavujú, že ja sa mám. Lebo že v požičanom čase si môžem robiť čo mi len napadne. A práve v tom je ten háčik: keď je čas len požičaný, nič vám nenapadne. Pomoc sa potom očakáva od prírody. Pri blízkom a trpezlivom pohľade na prírodu však zisťujeme, že za ňou sa skrýva nejaká ďalšia príroda. Nie je ľahké do nej vstúpiť, ale keď už sme v nej, zistíme, že nie všetky prírody sú uložené jedna v druhej; niektoré sa prelínajú, vytvárajú prieniky, navzájom sa prikrývajú kópiami a nenásilnými variáciami.
*
Lenže v požičanom čase si až tak nemôžem robiť, čo sa mi zachce. Budem ho predsa musieť vrátiť a je takmer isté, že ho poškodím. Ako vravím, nie sú tu skrine, môžem teda prestať sedieť, vstať, vziať požičaný čas a plachtiť s ním po miestnosti. Pri toľkom švihu ho určite otlčiem, natrhnem, pokrčím.
*
Stále ku mne nedorazila informácia, či už niekto začal používať slovné spojenie „požičaný čas“. Ja som ho však v tomto motete použil toľkokrát, že ak vysvitne, že „požičaný čas“ už niekto vymyslel, budem sa musieť dajako zmieriť s tým, že po miestnosti som neplachtil s požičaným časom, ale len s požičaným slovným spojením.
*
Sedím v požičanom čase a motúziky, ktorých poslaním je udržovať moje končatiny v pohybe, ležia voľne pohodené. Na hrubom, upokojujúcom koberci. Mám podozrenie, že bábkar ochrnul. Aj on. Kulisy si pýtajú čerstvý náter.
*
Ešte neviem, čo spravím, ak so slovným spojením „požičaný čas“ urobí kariéru niekto druhý. Ale dá sa povedať, že používam aspoň jeden taký prostriedok, ktorý nepoužíva nikto?
*
Ešte sa môžem utešovať tým, že hoci som „požičaný čas“ neobjavil ja, požičiavam si ho aspoň trochu inak ako jeho objaviteľ.
